Čo v nose – to na jazyku, alebo ako fungujú naše zmysly

Autor: Ingrid Vajcziková | 20.11.2017 o 12:04 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  724x

Zacítite vôňu parfumu a spomeniete si na blízku osobu. Ochutnáte kúsok koláča a ste späť v detstve. Dáte si pohárik sektu a hneď si spomeniete na silvestrovskú párty.

Je to tak, pretože čuch je prepojený s našim limbickým systémom, ktorý spúšťa emocionálne reakcie a uchováva spomienky. Rovnako je čuch spätý aj s chuťou. Tieto dva zmysly nechávajú pracovať našu fantáziu, vyvolávajú v nás rôzne pocity. Majú toho spoločného viac, ako sa môže zdať.

Chuť bez čuchu neexistuje

Chuť nesúvisí len s chuťovými bunkami. Jej komplexnosť majú na svedomí aj pachy, ktoré cítime. S postupujúcim výskumom experti čoraz viac spájajú fyziológiu čuchu s fyziológiou chuti. Dali by sa teda prirovnať k mozgu a očiam – jeden bez druhého nemôžu existovať. Strata čuchu, takzvaná anosmia, automaticky vedie aj k čiastočnej alebo úplnej strate chuti.

Funguje to v podstate veľmi jednoducho. Vzduch, ktorý vdýchneme ústami, obsahuje vonné molekuly toho, čo konzumujeme a stúpa až do nosných dutín. Tento typ čuchu sa nazýva retročuch. Jeho molekuly potom stimilujú chuťové poháriky a vnímame chuť. Dalo by sa teda tvrdiť, že chuť a čuch sú jedným komplexným zmyslom, opierajúcim sa o vnemy, umožnené čuchovými neurónmi.

Klamstvo, ktoré prináša potešenie

S vôňou vína (odborne nazývanou buket) a jeho chuťou to funguje rovnako. Bez vône neexistuje chuť. Preto je pre degustátora dôležitý predovšetkým bezchybný čuch, ale veľký význam zohráva aj zrak. Čuch ani chuť nám totiž niekedy nepomôžu rozpoznať farbu vína. Aby sme ju určili, musíme ju vidieť, takpovediac, „na vlastné oči“. Vyskúšajte doma jednoduchý experiment. Nalejte si vedľa seba do pohárov biele a ružové víno, následne ružové a červené. Schválne, koľkí z vás uhádnu správnu farbu?

Vonné a chuťové zložky vína sú chemické zlúčeniny, nazývané estery, karbonylové kyseliny a alkoholy. Tie navzájom tvoria komplexy, identifikované ako vône, ktoré následne vedú k predstave o chuti. Existuje množstvo aróm, ktoré vo víne dokážeme identifikovať – ovocné, ale i netypické ako kávové zrná či konské sedlo. Ak vo víne cítime napríklad jahody, neznamená to, že do neho boli priamo pridané. Pri chemických reakciách počas kvasenia a zrenia vína sa jednoducho vytvorili zlúčeniny, ktoré svojim zložením pripomínajú vôňu a chuť jahôd.

To ako naše zmysly spolupracujú nás dokáže oklamať. V tomto prípade však nejde o negatívny jav, práve naopak. Objavovanie aróm a chutí je obľúbeným rituálom napríklad pri pití vín - nie len tichých, ale aj šumivých. Čím kvalitnejšie víno, tým väčšie spektrum chutí v ňom objavíme. Je to ako s parfumami, aj ich vôňa sa skladá z viacerých zložiek, takže si ich človek vychutná v rôznych fázach – prvý kontakt, intenzívny stred a „doznenie“ na konci.

Ak k vínu pridáte ďalšiu ingredienciu, môžete si jednu chuť vychutnať na viacero spôsobov. Skúste experimentovať napríklad s čokoládou, zmrzlinou či ovocím. Namiesto tichého vína vyskúšajte sekt. Môj obľúbený je napríklad Hubert L’Original Rouge Doux.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Útecha pravého Slováka

Len si príďte, klimatické zmeny, s tak mentálne nastaveným národom, ako sú Slováci, nevybabrete!


Už ste čítali?