K slnečným dňom patrí ružový sekt – viete, čím je výnimočný?

Autor: Ingrid Vajcziková | 25.7.2018 o 8:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  456x

Je mladý a plný života, ideálny na osvieženie počas teplých letných dní. Ružový sekt sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej popularite. Koluje o ňom ale aj mnoho predsudkov...

Ružová je vraj farbou žien a ružové víno nemôže byť tak kvalitné ako staršie. V skutočnosti ale väčšina ľudí o tomto nápoji príliš veľa nevie.

 

Prvé ružové víno vzniklo náhodou

Cesta ružového vína sa začala pomerne dávno, prekvapivo už v antickom Ríme a Grécku. Prvýkrát sa o tomto nápoji zmienil Hippokrates, jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias. Už v roku 440 pred našim letopočtom vraj svojim pacientom odporúčal liečebné účinky lahodného nápoja svetločervenej farby. O tento odtieň sa však prví výrobcovia nesnažili zámerne. Hrozno sa obvykle lisovalo krátko po zbere, ručne alebo cez tkaninu, takže nemalo toľko času odležať sa a uvoľniť väčšie množstvo farbiva. Tým pádom vznikol bledý, ružovkastý nápoj.  S jasným úmyslom vyrobiť ružové víno ako ho poznáme dnes prišla až francúzska podnikateľka Veuve Clicquot v 19. storočí.  Konkrétne išlo o šampanské.

 

Hra farieb a vôní

Paleta odtieňov ružových sektov je pestrá, závisí od výberu odrody a technológie spracovania. Pohybuje sa od takmer čírej cez jemne ružovú, lososovú, medenú, broskyňovú až po nádych staroružovej a tehlovej. Najtmavšie ružové vína naberajú farbu jahôd, malín alebo čerešní.

Rozmanité sú aj vône. V ružových sektoch môžete cítiť jahody, maliny, ríbezle a čerešne. Vďaka špecifickému spôsobu výroby dokonca natrafíte aj na exotickejšiu arómu banánu, manga či žltého melónu. Výnimočne sa môžu objaviť netradičné vône, typické napríklad pre Cabernet Savignon - žihľava, ríbezľový list či jemná aróma mliečnych produktov. Buket (vôňu) ružového sektu najviac ovplyvňuje výber odrody hrozna. Na Slovensku sa používajú najmä Frankovka modrá, Cabernet Savignon, Rulandské modré či Svätovavrinecké.

 

Rodí sa ako červené, žije ako biele

Ružové víno u nás vzniká z hrozien modrých odrôd rovnako, ako víno červené. Výsledný produkt má však vlastnosťami bližšie k bielemu vínu. Existujú tri metódy výroby.

Prvou vzniká takzvané rosé. Rozomleté hrozno sa nechá odležať približne 4 až 5 hodín,  odborne sa tento proces nazýva macerácia. Uvoľní sa pri nej presne také množstvo farbiva, aby rosé dostalo svoju typickú výrazne ružovú farbu. Môže sa pohybovať od svetlejších odtieňov až po sýto tmavé. Jeho chuť je výrazná a dokáže osviežiť.

Pri druhej metóde sa hrozno nemelie, iba sa jemne lisuje, čo zamedzí kontaktu muštu s hroznovými šupkami. Prenikne doň minimum farbiva a málo trieslovín, látok, spôsobujúcich trpkú chuť vína. Výsledný produkt, klaret, je takmer číry, ľahší a má typickú výraznú arómu.

Skôr ojedinelou metódou výroby ružového sektu je asembláž, teda zmiešanie muštov z bielej a modrej odrody hrozna.. Výsledný odtieň závisí od pomeru muštov.

Keďže nás čaká veľmi horúce leto, radi sa osviežime pohárom dobre vychladeného ružového vina či sektu. Vedeli ste, že víno môže mať niečo cez 1 400 odtieňov ružovej?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Útecha pravého Slováka

Len si príďte, klimatické zmeny, s tak mentálne nastaveným národom, ako sú Slováci, nevybabrete!


Už ste čítali?